- Views 1514
Dva týždne nám ubehli ako voda a nastal čas vycestovať do Revúcej. Podobne, ako v Banskej Bystrici, aj tu sa mal konať expedičný trial na miestnej trati. Po príchode nás privítalo zatiahnuté nebo a chladné počasie, ktoré nám pripravilo hendikep v podobe skrehnutých prstov pri preteku.
Po úvodnej rozprave nasledovala registrácia a losovanie poradových čísel. Keď už bolo všetko pripravené, vrhli sme sa do pretekania s vervou. Trať bola rozdelená na štyri sekcie, ktoré sa jazdili priebežne. Každá mala aj svoj názov, ktorý ju vystihoval. Mali sme tu Tatralandiu, Koreňovú, Barumku a Zemľanku. Každá bola niečím charakteristická a svojim spôsobom náročná. Podľa viacerých účastníkov bola dosť náročná a bolo takmer nemožné prejsť sekciu bez trestných bodov. Takto to bolo aspoň atraktívnejšie. Veľmi veľa záležalo od dĺžky auta a jeho samotných rozmerov. Ja osobne som mal problém s bránkami, ktoré nasledovali tesne za sebou a nevedel som sa tam vytočiť bez dotyku s bránkou. Taktiež mi spôsobovali problémy bočné náklony, kde som sa bránky dotýkal najmä zadnou časťou auta, ktorá je najmohutnejšia.
Poďme si však popísať jednotlivé sekcie. V zemľanke dominoval hlinitý povrch, ktorý bol miestami prerušený kamennou cestou a drevom. Na jej začiatku bola aj preklápacia lávka, ktorá vie byť nepríjemná najmä pri prenose váhy auta a následnom dosadnutí lávky na zem. Táto sekcia bola náročná najmä zo začiatku, nakoľko tu boli ostré zákruty a veľké bočné náklony, s ktorými bolo potrebné počítať. Po prekonaní počiatočných nástrah to bola už len pohodová jazda. Nachádzal sa tu aj podjazd, ktorý však nebol prekážkou pre žiadne vozidlo. Jednou z nástrah v tejto sekcii mohla byť ešte samotná hlina. Tá dokáže nepríjemne zaniesť dezén na pneumatíkách a následne na hladkých povrchoch to môže spôsobovať problémy s priľnavosťou.
So zemľankou susedila sekcia s názvom Barumka. Podľa môjho názoru patrila medzi tie jednoduchšie, hoci aj tu dokázala potrápiť pretekárov. Zo začiatku tu bola sekcia na kríženie s výjazdom do bránky. Bolo potrebné si dobre nadísť, aby pri bočnom náklone vozidla nedošlo ku kontaktu s bránkou. Nasledoval prejazd popod most a ďalšie bránky, ktoré mne osobne spôsobovali vrásky na čele. Zo začiatku som s bránkami dokázal bojovať, ale ďalej to už nešlo. Nasledoval dotyk za dotykom. Bolo to aj pre rozmery modelu a pre rozmiestnenie bránok. Prišla totiž sekcia, ktorá bola doslova cik-cak a bránky boli na ich vrcholoch. Bolo potrebné zvoliť správnu stopu a rozmýšlať, ako prejsť dané sekcie. Po prejazde touto časťou už nasledovala len jednoduchá prechádzka, kde bolo potrebné dávať pozor len na bočné náklony, ale nebolo to nič strašné. Nasledoval výjazd na most, potom podjazd cez tunel, kde bola voda, výjazd po skalách a cez ďalšie dve bránky šup do cieľa.
Koreňová… Čo dodať. Prvá bránka, takmer nemožné ju zdolať bez dotyku alebo zalomenia. Jedna z ťažších častí tejto sekcie. Po prekonaní prvej nástrahy sa išlo s modelom popod mohutný koreň, kde sa križovali cesty. Bolo tu možné stretnú kolegu pretekára, ktorý bol hlboko v sekcii, takže miestami sme si museli dávať prednosť. Nasledovali jednoduchšie bránky, ktoré boli pomerne jednoduché na prejazd. Nachádzal sa tu aj most, ktorým bolo potrebné prejsť na druhú stranu. Pri opatrnej jazde sa to dalo zvládnuť. Po moste nasledoval výjazd, zjazd a pneumatiky z traktora. Prvá sa dala zvládnuť pomerne ľahko, za ňou nasledovala bránka a ďalšia pneumatika. No tu bol vzor otočený naopak a spôsobovalo to takmer všetkým starosti. Podľa mojich informácii ju nezdolal takmer nikto. Buď musel byť veľmi šikovný pilot, alebo bolo možné použiť naviják. Po prekonaní tejto záľudnej časti sme sa opäť dostali pod známy koreň, po ktorom už nasledovali opäť jednoduchšie bránky. Problémy mohol spôsobiť most z gulatiny, ale inak to už bolo bez problémov až do cieľa.
Posledná sekcia, Tatralandia. Štart bol pomerne jednoduchý, išlo sa cez dve jamy s vodou. Ale potom prišlo to pravé orechové. Prišiel prudký výjazd, kde bola bránka. Vlhké pneumatiky spravili svoje a tak tu boli samé búdky a božie zásahy. Kto nemal naviják, mal asi smolu. Táto sekcia bola typická najmä ostrými zákrutami a vracákmi. Inak bola pomerne jednoduchá a pri opatrnosti sa dala zvládnuť pomerne ľahko až do cieľa.
Po odjazdení všetkých sekcií nasledovalo už len záverečné vyhlasovanie výsledkov, odovzdávanie cien pre víťazov a odchod domov.
Na záver už len pridávam kompletné poradie:
- Leštenka – 265 TB – 1. miesto medzi žiakmi
- Murgi – 305 TB
- Cerno – 370 TB
- Hollyml. – 400 TB
- Neger – 405 TB
- Olaf – 470 TB
- Tony – 510 TB
- Peter – 535 TB
- Maťa – 610 TB – 1. miesto medzi ženami
- Mirec – 625 TB
- Živko – 685 TB
- Nepo11 – 730 TB
- Šaman – 850 TB
- Nico – 870 TB – – 2. miesto medzi žiakmi
- Peter509 – 945 TB
- Palopolo – 1000 TB
- Sosky – 1175 TB
- Marcel – 1265 TB
- 1polo1 – 1275 TB
- Soskáčik – 1490 TB – 3. miesto medzi žiakmi
- Johny – 1505 TB
- Robo – 1555 TB
- Ludo44 – 1720 TB
- Damián – 1825 TB
- Števo – 1875 TB
- Kanta – 2465 TB
- Ala – 6090 TB – 2. miesto medzi ženami
S pozdravom organizačný tím RCexpedition